Automobilový priemysel prechádza obdobím, ktoré budeme v učebniciach dejepisu pravdepodobne nazývať „veľkým vytriezvením“. Ešte pred tromi rokmi sa zdalo, že osud spaľovacích motorov je spečatený. Koncern Stellantis, pod vedením Carlosa Tavaresa, patril k najhlasnejším protagonistom radikálnej elektrifikácie. Heslo dňa bolo jasné: „EV-only“. Dnes sa však karta obracia a symbolom tohto pragmatického ústupu sa stáva paradoxne jedna z najväčších legiend talianskych ciest – Panda, tentoraz v ostrom balení od Abarthu.
Strategický plán Stellantisu „Dare Forward 2030“ počítal s bleskovým prechodom na elektriku. Značky ako Abarth mali slúžiť ako laboratórium tejto zmeny. Uvedenie modelu Abarth 500e však narazilo na tvrdú realitu. Hoci ide o technologicky vyspelé a dizajnovo atraktívne auto, cieľová skupina „Abarthistov“ zostala chladná. Pre fanúšika značky, ktorej DNA je postavené na mechanickom hluku výfukov Record Monza a surovom prejave spaľovacieho motora, je tichý elektromobil s umelým reproduktorom ťažko stráviteľným sústom.
Od elektrického dogmatizmu k trhovej realite
Mizivé predaje elektrických hatchbackov prinútili manažment k radikálnemu prehodnoteniu postojov. Stellantis si uvedomil, že vynucovať technologickú zmenu proti vôli trhu je cesta do ekonomického pekla. Správy o tom, že Abarth plánuje návrat k benzínovému pohonu preto môžeme vnímať predovšetkým ako priznanie strategického pochybenia.
Flexibilita ako záchranné lano
Základom pre novú éru Abarthu má byť model Grande Panda, postavený na nízkonákladovej, no vysoko flexibilnej platforme Smart Car (vývojovo vychádzajúcej z CMP). Táto platforma bola pôvodne navrhnutá tak, aby vedela obslúžiť oba svety. A práve tu leží kľúč k prežitiu.
Zatiaľ čo pred rokom by sme o benzínovom Abarte hovorili ako o vylúčenej možnosti, dnes sa preplňovaný trojvalec 1.2 PureTech javí ako spasiteľ. Inžinieri majú v rukách techniku, ktorú vedia v rámci koncernovej synergie pomerne rýchlo a lacno implementovať. Ak by Abarth dostal verziu s výkonom okolo 140 až 150 koní v kombinácii s manuálnou prevodovkou alebo agilným dvojspojkovým automatom, vzniklo by presne to, čo trhu chýba: cenovo dostupné, hravé a emocionálne auto.
Emócie verzus emisie
Prečo by mala benzínová Panda zachraňovať Stellantis? Odpoveďou je marža a lojalita. Výroba elektrických áut je stále drahá a závislá od dotácií či infraštruktúry. Malé benzínové hothatche však majú schopnosť generovať zisk aj pri nižších predajných číslach vďaka silnému brandingu a ochote fanúšikov priplatiť si za štýl.
Stellantis pochoval spaľováky predčasne. Podcenil fakt, že v segmente malých áut rozhoduje pomer cena/výkon. Abarth Panda (ak sa tak bude volať) má potenciál vrátiť do showroomov život. Je to auto, ktoré nepotrebuje komplikovanú nabíjaciu sieť, ale potrebuje kľukaté okresky. Návrat k benzínu je pragmatickým krokom, ako udržať značku Abarth pri živote, kým nebude technológia batérií dostatočne ľahká a lacná na to, aby skutočne nahradila pocit z mechanického stroja.
Stratégia „Multi-Energy“ ako priznanie porážky?
Tento obrat v Abarthe je súčasťou širšieho trendu v koncerne Stellantis, ktorý začal premenovaním elektrických platforiem na „Multi-energy“. Je to diplomatický spôsob, ako povedať: „Budeme predávať to, čo si ľudia skutočne kúpia.“ Ak sa potvrdia informácie o benzínovom Abarthe, pôjde o jasný signál, že ideológia musela ustúpiť tabuľkám v Exceli.
Kritici môžu tvrdiť, že ide o krok späť. Z pohľadu biznisu a nadšencov je to však krok k záchrane. Malé, hravé benzínové auto je presne to, čo môže vykompenzovať straty z neúspešných elektrických projektov. Panda s logom škorpióna a spaľovacím motorom by sa mohla aspoň sčasti stať symbolom novej éry.
Škorpión sa vracia k tomu, čo vie najlepšie
Stellantis sa pokúsil preskočiť jednu generáciu vývoja, ale trh ho stiahol späť na zem, nakoľko charakter a mechanická identita sú v automobilovom svete viac než len prechodným trendom. Ak má niečo zachrániť predaje a vrátiť značke lesk, je to práve návrat ku koreňom. K ľahkej konštrukcii, dostupnému výkonu a vôni benzínu. Súboj o prežitie sa tak nebude odohrávať pri nabíjacích stojanoch, ale v srdciach vodičov, ktorí stále veria, že šoférovanie auta by mala byť predovšetkým radosť.
